Fever's Blog

(Ak vás nezaujímajú reči smutného maturanta, ani sa neobťažujte čítať...)

Tak, maturita. Poznáte to. Poniektorí to už máte za sebou, smejúc sa zo všetkých tých potiacich sa študentov vo formálnych šatách a zošitom v ruke. Nuž ja som práve teraz jeden z tých študentov a musím povedať, že to nie je až také strašné, no nie je to ani žiadna sranda. Napríklad dnes...

Včera som si našťastie vytiahol skvelú otázku z dejepisu, takže ako na potvoru som si to musel pokaziť s náukou o spoločnosti... Ale ako!

Dostal som štvorku. Štvorku na maturite dostanú tí, čo pomaly ani necekli. A ja. Ale nie preto, lebo som si vytiahol zlú či ťažkú otázku. Bola úplne ľahká. No ja som sa vôbec nemohol vykoktať, akoby som v tom momente stratil dar reči. Čumel som do toho pomocného papiera, akoby tam bolo niečo zmysluplné. Nepomáhala ani komisia, ktorá ma nenechala trochu porozmýšľať a s radosťou ma stále dopĺňala. Hovorili viac ako ja. No ani sa im nečudujem, keď som tam sedel akoby som zložil sľub mlčanlivosti. Koktajúc.

Túto štvorku považujem za osobné poníženie. Nie preto, že by som sa bol veľa pred tým učil, práve naopak. Ale považujem sa za veľmi inteligentného človeka, ktorý sa vie vykecať v každej situácii. A maturita je hlavne o tom. No tu som zlyhal. Moje sebavedomie kleslo hlboko pod nulu.

Najhoršie na tom je, že každú bude vidieť len tú výslednú známku. Kto sa ma opýta na výsledky skúšky, si tiež o mne pomyslí svoje. Nikoho potom nebude zaujímať, že som na skúšku skoro zaspal a že som sa omylom zobudil desať minút pred prípravou, nestihol som si nič zopakovať, bol som úplne mimo, nevyspatý a navyše hladný. Štve ma to, pretože to boli inak úplne jednoduché veci, keby som mal zapnutý mozog... A to som chcel tým profesorkám ukázať, že nie som úplne dutý... No ony mi ukázali opak. A teraz budem mať do smrti štvorku z maturity. Keby som aspoň dostal päťku, aby som si ju mohol neskôr opraviť...

Naozaj je pravda, že je to celé vec náhody. Možno keby som nebol zaspal... Alebo keby som si nevytiahol tú otázku... Každý detail mohol všetko zmeniť. Cítim sa, akoby toto bola zlá realita, chcem to vrátiť späť. Dokonca som stratil náladu si opakovať otázky na zajtrajšiu slovenčinu. Aký to má zmysel...?

Takže tak. Po dvoch záchvatoch plaču a jednom záchvate zúrivosti by som bol rád, keby ma niekto utešil. No niet ako. Niekedy sa jednoducho veci úplne dojebú a my musíme ísť ďalej. Aspoň, že som zmaturoval.

S pozdravom, maturitný štvorkár Fero.